Choď na obsah Choď na menu
 


Róbert Petrovický sníva o práci po boku svokra Vladimíra Vůjteka

19. 12. 2012

 

Veleskúsený Róbert Petrovický zatiaľ korčule nikam neodkladá
Matuzalem na ľade? Kdeže! Róbert Petrovický (39) sa hokejom stále baví a hru, ktorú má tak rád, neplánuje opustiť tak skoro. "Zdravie mi zatiaľ slúži a na hokej mám stále veľkú chuť. Nechcem sa vzdať pocitu, že by som si ráno nedal s chlapcami v kabíne kávu a neposrandoval. Keď mi však povedia, že na to už nemám, nebudem sa štorcovať. Stále cítim, že som pre mužstvo platným hráčom," uvážlivo povedal 39-ročný hokejista, ktorý oblieka v tejto sezóne dres českého extraligistu z Brna a je jeho najstarším hráčom. 

Máte spočítané, koľkú seniorskú sezónu ste rozbehli naplno?

"Presne nie. Myslím, že číslo dvadsaťjeden by mohlo byť to správne."

Opravíme vás, na jeseň ste začali 23. ročník vo svojej kariére!

"Skutočne? Vedel som, že by to mohlo byť cez dvadsať, ale že to je dvadsaťtri, to teda nie."

Je ťažké každé leto sa motivovať na novú sezónu a podstupovať fyzickú drinu, z ktorej ťažíte potom počas celej sezóny?
"Už to beriem trošku voľnejšie ako predtým. Už nemám na trénovanie toľko času. Nikdy som však s tým problém nemal. Hlavne išlo o to, ak mi zdravie slúžilo, zaberal som naplno. Nakoniec, aj letný čas trávim aktívnym odpočinkom, takže fyzická kondícia mi nechýba."

Čiže ani v lete tohto roku ste nepomysleli na to, že by ste dali ľadovým zrkadlám zbohom?
"Kdeže! Minuloročná sezóna bola fantastická. S Brnom sme sa prebojovali až do ligového finále a aj napriek tomu, že som sa zranil, hokej ma bavil a baví. Keď máte okolo seba ľudí, s ktorými si rozumiete, je to paráda. Nám sa s Kometou navyše stále darí a keď človeka obchádzajú zranenia, treba hrať. Pokiaľ o vás majú záujem, nie je dôvod vzdávať sa. Neustále si treba vytyčovať pred sebou ciele a ísť za nimi."

Prežíva Brno v posledných dvoch rokoch pravý hokejový ošiaľ?

"Všetko okolo nás je výborné. Otočili sme to aj zo športovej stránky a fantastickí fanúšikovia sa chytili ešte viac. Počas play-off bolo celé mesto modro-biele. Nielen deti, ale aj dospelí nám posielali do kabíny kreslené logá a transparenty v klubových farbách. Všetci boli komeťáci a máme na to krásne spomienky. Teraz v tom pokračujeme a užívame si aj túto sezónu. Veríme, že to takto pôjde aj naďalej."

Prednedávnom, na začiatku decembra, ste v domácej aréne privítali Kladno na čele s Jaromírom Jágrom, ktorý baví celé hokejové Česko. Bol to zážitok hrať proti tomuto skvelému hráčovi?

"Bol a veľký. Nielen preto, že sme hrali proti Jágrovi a spol., ale aj kvôli tomu, že sme vyhrali. Jágr v štyridsiatke ukazuje, že je to pán hokejista. Pre Čechov je to žijúca legenda a ľudí stále svojimi kúskami baví. Vyhrali sme ten duel 4:0 a naši fanúšikovia súpera vytlieskali. Bolo to od nich krásne gesto. Samotný Jágr pri odchode z ľadu celému publiku poďakoval, a to sa mu odmenilo potleskom. Pred našimi fanúšikmi dávam za to klobúk dole, že majú pred hráčmi Jágrovho kalibru rešpekt a vážia si ho."

To vás potom musí baviť!

"Aj my, hráči, to berieme inak. Všetky noviny sú denne plné kladenských hráčov. Jágr je nielen hokejová, ale aj mediálna ikona. Všetka pozornosť je sústredená naňho a naša práca bola v zápase proti Kladnu jasná, zdolať ho. To sa nám podarilo a o to viac sme si to užívali."

 

ASI SI MA MÝLIA S BRATOM

Počas tohto ročníka si na vás vyšliapli dvaja tvrdí muži. Na začiatku sezóny si na päť zápasov oddýchol Ryan Hollweg z Plzne a v decembrovom zápase proti Sparte zase David Kočí, ktorý vyfasoval o jedno stretnutie viac. Priťahujete takéto situácie?
"Beriem to už s rezervou. Keď sa na to pozerám spätne, chvalabohu, že sa mi nič nestalo. Hlavne pri Kočího zákroku. Hollweg išiel na mňa priamo spredu. Porozprávali sme sa potom o tej situácii a aj zabavili. Čo mi urobil Kočí, to bolo odzadu a hlavne nečakané. David to vie a ihneď sa mi aj ospravedlnil. Mrzelo ho to. Bol si vedomý chyby, ktorú spravil. Takéto veci sa jednoducho nerobia. Našťastie som v poriadku a ani pri jednom ataku som sa nezranil. Možno som pre zlých mužov nejakým terčom, alebo si ma len mýlia s bratom Ronaldom, ktorý sa v NHL nebál zhodiť rukavice a rozdať si to na pľaci ručne-stručne. V zápasoch sú síce emócie, ale nemali by prechádzať cez isté hranice. Je to však už zabudnuté, nevyplakávam a pozerám sa dopredu."

Á propos Ronald. Čo je s ním a ako sa mu darí? Hráva ešte hokej?

"Dva alebo tri roky je už mimo hokejového diania a robí si svoj biznis v Kanade, kde sa s rodinou usadil v meste Prince George. Darí sa mu a v hokeji sa už neangažuje."
 

KONEČNE FANÚŠIKOM

Nebolo vám v máji smutno, že už nie ste s reprezentačnou partiou, ktorá navyše vybojovala na majstrovstvách sveta strieborné medaily?
"Určite nie! Konečne som bol hokejový fanúšik. Fandil som ešte viac, keďže na slovenskej lavičke stojí môj svokor Vladimír Vůjtek. Viem, že reprezentačnú kariéru mám už nejaký rôčik za sebou a atmosféru majstrovstiev sveta som si vychutnával ešte viac a hlavne z iného pohľadu. Prirodzene, aj mne sa vynorili spomienky na zlatú medailu, ktorú som získal v roku 2002. Vrátil som sa o desať rokov naspäť a prežíval to opäť. Spontánnu oslavu po zápase, ale aj cestu lietadlom naspäť, kde sa chlapci preberali z útlmu. Privítanie v Bratislave bolo fantastické a chlapcom gratulujem, že sa im to podarilo. Majú však ešte čo robiť, aby napodobnili Göteborg." (smiech)

Bavili ste sa so svokrom o tom, ktoré oslavy boli lepšie?

"Prišla na to reč, ale len veľmi málo. Bolo to preňho dosť namáhavé. Druhý zápas, ktorý prišiel po šampionáte, bol ťažší ako Helsinki. Absolvoval veľa osláv a besied, ale všetko si vychutnal a bol šťastný, čo sa mu so slovenským tímom podarilo. Užil si to dosýta."

Pýtal si niekedy od vás radu či referencie na hráčov, ktorí sú v reprezentácii?

"Padne reč aj na to a bavíme sa hlavne o hráčoch, ktorých poznáme. Nie je to však veľa informácií. Chcel by som sa však od neho niekedy učiť. Je to môj malý sen do budúcnosti, aby som bol jeho asistentom pri nejakom mužstve. Ešte pár rokov ale musíme obaja vydržať. Zatiaľ som hokejista a na ľade budem dovtedy, kým budem pre svoj tím platným hráčom."
 

HOKEJ JE AKO TANEC

Do akého veku by ste chceli aktívne hrať hokej?
"Dcéra Kiara Jane mi povedala, že do štyridsiatky vydržať musím a potom si môžem robiť, čo chcem. Zdravie mi však slúži a ani motivácia vyhrávať mi stále nechýba, takže tak skoro sa s hokejom nerozlúčim. Nemám síce už dvadsať rokov, ale budem naďalej bojovať tak, ako keby som ich mal. Viem, že ku koncu kariéry mám bližšie, ale ešte sa nevzdávam."

Aký je váš recept na hokejovú dlhovekosť?
"Celý život som sa ním bavil. Hokej je ako tanec a na ľade treba vedieť tancovať. Treba mu venovať aspoň tri hodiny denne. Netreba však zabúdať ani na oddych a to, aby človek od hokeja niekedy úplne vypol. Mne to pomáha. V zime si rád zalyžujem a vypijem aj pohár vareného vínka. Vtedy ho dostanem z hlavy úplne. Najdôležitejšie je však zdravie. Ak sa vám počas kariéry vyhýba práve ono, máte to ťažké."
 

DETI ŠPORTOVCI
S dcérou Vladimíra Vůjteka Šárkou má Róbert Petrovický dve deti. Staršia, Kiara Jane má 13 rokov a aktívne sa venuje tenisu. Mladší, 11-ročný Rayen zatiaľ okrem tenisu aj hokeju. "Dcére to ide veľmi dobre a synátor je zatiaľ obojživelník. Ešte mu nechávam rok alebo dva, aby sa rozhodol pre jeden šport, ktorému sa bude venovať viac. Oboch pohyb baví, takže ja som len rád, že to je takto," prezradil hrdý otec Petrovický o svojich potomkoch, ktorí počas plnenia si jeho hokejových povinností žijú v Trenčíne.

 

Zdroj: Denník Šport, Tomáš Štulajter+hc-kometa.cz

 

 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.