Laurinec víta EURO 2020 a „lobuje“ za spoločnú ČS ligu!
Člen výkonného výboru UEFA FRANTIŠEK LAURINEC o novom modeli Eura 2020:
Doladiť by sa mal v budúcom roku, definitívu, ktoré krajiny a mestá budú dejiskami zápasov, by mala priniesť jar 2014.
Je to revolučný projekt, čo naň hovoríte ako člen výkonného výboru UEFA?
„Prvý raz sme na túto tému neformálne diskutovali už pred štyrmi rokmi. Pamätám si, že na Eure 2008 v Rakúsku a Švajčiarsku bola debata o tom, ako by mohla vyzerať budúcnosť európskeho šampionátu. Pokiaľ ide o postoj členov exekutívy, od začiatku mal Platiniho návrh silnú podporu. Vlastne jediným problémom bolo Turecko, ktoré malo ambíciu organizovať šampionát v roku 2020 samostatne. Takže pri samotnom hlasovaní len Senes Erzik bol proti. Silným momentom bolo vyhlásenie Michela Platiniho po Eure 2012 v Kyjeve, že chce projekt predstaviť najprv národným asociáciám. A po tom, čo v nich našiel absolútnu podporu – vrátane tých najmenších – tak hlasovanie nemohlo skončiť inak, ako jednoznačne.“
Prečo sa idea viacerých organizátorov uplatní už v roku 2020? Nie je to priveľký chvat?
„Chcem zdôrazniť, že zatiaľ platí len na záverečný turnaj v roku 2020. Bolo na to viacero dôvodov. V roku 2020 bude 60. výročie od prvého ročníka majstrovstiev Európy, vtedy pod názvom Pohár národov. Po druhé, doznieva ekonomická kríza a situácia nenahráva väčším investičným projektom. Tretia vec, ktorá tiež významne zavážila, bol fakt, že po hlasovaní o dejisku Eura 2016, v ktorom Francúzsko zdolalo o jediný hlas Turecko, vznikla taká nálada, že pokiaľ sa zdolaný kandidát prihlási o usporiadanie šampionátu v roku 2020 a bude mať vládne garancie, tak by sa turnaj mal uskutočniť tam. Ale Turecko, ktoré kandiduje aj na usporiadanie OH 2020, požadované garancie nakoniec nevedelo dať a plánu zorganizovať olympiádu sa nechcelo vzdať. Táto situácia nakoniec úvahy o novom formáte urýchlila a uľahčila. Opakujem však, je to projekt zatiaľ len pre rok 2020. Až potom sa rozhodne, či aj ďalšie majstrovstvá Európy budú mať takýto model, alebo sa nájde iný.“
Váš postoj?
„Ja verím, že schválený model ukáže svoju životaschopnosť a bude sa pokračovať podľa neho.“
To znamená, že o podobe Eura 2024 sa rozhodne až niekedy v roku 2021?
„Po vyhodnotení šampionátu 2020.“
O usporiadateľstvo Eura 2020 nemalo záujem len Turecko, ale aj Škótsko a Írsko. Ako sa vykryštalizovala ich snaha?
„Upresním – Škótsko, Írsko, Wales, teda až tri krajiny. Ale keď zoberieme do úvahy, že turnaj bude mať až 24 účastníkov a bude naň potrebných 12 štadiónov, ktoré musia spĺňať kapacitné i technické kritériá, tak bola málo reálna. A bola tu aj kandidatúra Azerbajdžanu a Gruzínska, ale tá skôr vyvolávala pocit, že ide o politicky motivovaný projekt, než ako niečo, čo má reálnu šancu.“
Do akej miery sa na urýchlení uvedenia návrhu do praxe podieľal zvýšený počet účastníkov majstrovstiev Európy, keďže už na Eure 2016 ich má byť 24?
„Bol to jeden z kľúčových faktorov. Dal by som mu možno 50-percentnú dôležitosť. Väčší počet účastníkov spôsobuje nárast všetkého. Zoberme si infraštruktúru, komunikácie, ubytovacie možnosti, kvalitu a veľkosť štadiónov. Veď až na výnimky sa dnes takéto turnaje nehrajú na štadiónoch s kapacitou pod 50 000 divákov. S výnimkou troch-štyroch krajín je možnosť zorganizovania takého veľkého podujatia jedným usporiadateľom len málo pravdepodobná. Aj tento moment prezident UEFA zdôrazňoval, pripomínajúc krédo, že urobíme majstrovstvá Európy pre Európu.“
Zmení sa aj model kvalifikácie?
„Možno áno, dokonca možno už pre Euro 2016. Kvalifikácia sa začína až po MS 2014, takže je ešte nejaký čas na doladenie definitívy. Pracujeme s viacerými alternatívami, aj s takou, že by ostal zachovaný súčasný počet skupín, teda deväť. Priamo by postupovali prví dvaja zo skupín a istý počet najlepších z tretích miest, pričom zvyšní tretí by hrali play-off o posledné voľné miesta. Na tom všetkom pracuje administratíva UEFA a komisia pre súťaže národných mužstiev, návrhy by sa mali schvaľovať v januári. Zatiaľ je isté, že sa bude hrať o 23 miesteniek. Francúzsko je účastníkom automaticky.“
Pokiaľ ide o Euro 2020, najčastejšie sa v súvislosti s počtom organizátorských krajín či miest spomína číslo trinásť. Sú to len dedukcie médií?
„Zrejme aj zahraničné médiá čerpajú z podobných rozhovorov, aký vedieme my teraz, teda s pracovníkmi administratívy alebo členmi výkonného výboru. Nie je to číslo vycucané z prsta, ale treba dodať, že nie je ešte definitívne. Uznesenie z Lausanne hovorí, že 24. januára 2013 majú kompetentní ľudia predložiť základný projekt aj so súťažnými detailmi a v marci na ďalšom zasadnutí výkonného výboru UEFA by sa už zrejme vyhlásilo výberové konanie aj s konkrétnymi bodmi: o koľko miest pôjde, aký bude hrací systém, aké nasadzovanie. Doteraz zverejnené informácie ešte realitou jednoducho nemôžu byť.“
Podľa nemeckého denníka Bild by sa však Euro 2020 malo konať v Berlíne, Londýne, Madride, Lisabone, Paríži, Amsterdame, Bruseli, Bazileji, Aténach, Ríme, Moskve, Záhrebe a Istanbule.
„Keď si dvaja-traja sadneme na kávu a budeme hádzať na papier mestá, ktoré by mohli prichádzať do úvahy, tak by sme ich na 90 percent vytypovali takto. Vidím to viac ako logickú úvahu, než výsledok nejakej diskusie. Zatiaľ sa o konkrétnych mestách naozaj nehovorilo.“
Nemecký Bild priniesol vcelku dôveryhodne pôsobiaci model ME 2020. Šesť štvorčlenných skupín, každá s dvoma mestami – dejiskami vo dvoch krajinách, ďalej sa hrá play-off, osemfinále, štvrťfinále a potom semifinále a finále v už inej, trinástej krajine.
„My sme schválili koncept a 24. januára budúceho roka dostaneme materiál, ktorý sa bude týmto otázkam venovať. Alternatív je viac. Niečo vám poviem: koncept národné zväzy prijali, dokonca s nadšením, ale ako hovoria Angličania, problémy sú v detailoch. A tie sa už črtajú. Trebárs, ako sa bude využívať výhoda domáceho prostredia? Zatiaľ nad tým špekulujú médiá, ja to robiť nechcem.“
Hostiteľské krajiny by sa vraj mali vyberať podľa rankingu UEFA, môže byť?
„Je to jedna z alternatív, ktoré zazneli, ale nie jediná. Pravdepodobnejšie bude využitie rebríčka pri nasadzovaní tímov. Základným princípom bude minimalizovať náklady, tým nemyslím štadióny, ale letiská, hotely, cesty, železnice, čo v Poľsku a na Ukrajine výrazne navýšilo finančné prostriedky. Hrať by sa teda malo v mestách a krajinách, kde už majú vybudovanú infraštruktúru, ktoré sú atraktívne aj turisticky, sú dostupné a majú aj potrebné futbalové zázemie. Do úvahy sa však budú brať aj tie mestá, ktoré to všetko momentálne nemajú, ale budú vedieť v roku 2018 či najneskôr 2019 všetko potrebné garantovať. Samozrejme, je snaha brať do úvahy, aby sa v skupinách hralo v mestách, ktoré sú geograficky bližšie.“
Trebárs Zürich a Viedeň?
„Alebo Praha a Viedeň. Aj malé krajiny majú šancu. Rumuni majú kvalitný štadión v Bukurešti a budú žiadať, aby sa u nich hralo, Česi o tom tiež uvažujú.“
Michel Platini povedal, že takýto model bude ústretový voči fanúšikom. Ale ak budú za svojím tímom cestovať do väčšieho počtu krajín, nebude to z časového i finančného hľadiska skôr náročnejšie? Napríklad: Španielsko hralo na Eure 2012 tri zápasy skupiny v Gdansku, jeho fanúšikovia sa usadili v okolí 40 kilometrov a dva týždne sa nemuseli dramaticky presúvať.
„Hovoríme o roku 2020, o Európe, ktorá už hádam prekoná svoje problémy, ako aj o predpoklade lepšieho spojenia, ako bolo v Poľsku. Ak bude jedna skupina v Bruseli a Amsterdame, ďalšia v Madride a Lisabone, tak cestovanie určite nebude problém. A vzdialenosti medzi mestami nebudú väčšie ako boli na MS 2010 v JAR, alebo ako budú na svetových šampionátoch v Brazílii či Rusku.“
UEFA vraj konzultovala projekt s fanúšikovským združením Football Supporters Europe, je to pravda?
„Áno, FSE má zastúpenie v našej štruktúre. Jeho hlas bol vypočutý, ale prioritná bola pre UEFA mienka 53 národných futbalových zväzov.“
Nie sú obavy, že podujatie utrpí tým, že by sa stratila atmosféra, ktorá sa na šampionátov vytvára aj medzi zápasovými dňami a pretrváva počas celého podujatia?
„Uvidíme, keď bude známy hrací plán, pretože aj podľa neho sa uvidí, ako dlho v niektorom štáte šampionát bude. Veľmi vážne sa uvažuje o tom, že semifinále a finále sa budú hrať v jednej krajine. A pokiaľ ide o obavy – nevládli aj pred tohtoročným Eurom v Poľsku a na Ukrajine? Vládli. Ešte mesiac-dva pred začiatkom turnaja. Ja si však myslím, že európsky futbal je tak silný, že niečo také prekoná.“
Bývalý prezident poľského zväzu Michal Listkiewicz pre Gazetu Wyborczu povedal, že nik sa o nový model majstrovstiev Európy nemusí obávať, pretože všetko, čo robí Platini, je v prospech futbalu.
„Michel Platini bol vynikajúci futbalista a teraz dozrel na funkcionársku a futbalovo-politickú osobnosť. Opiera sa o veľmi dobrú administratívu, ale v prvom rade o konzultácie s futbalovými zväzmi, komisiami a orgánmi UEFA. Jeho kroky sú premyslené, vždy mali podporu UEFA a národných zväzov. Nepovedal by som to tak vzletne ako Listkiewicz, ale som presvedčený, že Platini zatiaľ robí dobrú politiku a v prospech futbalu.“
ČESKO-SLOVENSKÝ PROJEKT MÁ ZELENÚ
Ako vníma UEFA zatiaľ teoretickú snahu o projekt česko-slovenskej ligy?
„Pozor, to nie je teoretická snaha, to je praktická snaha! Pred dvoma rokmi sa na pôde UEFA vytvorila pracovná skupina, ktorej predsedom sa stal prezident Holandského futbalového zväzu Van Praag a ja jej podpredsedom. Zaoberáme sa tým, či je prepojenie súťaží dvoch krajín možné. Holanďania a Belgičania prišli s pilotným projektom spojenia ženskej ligy, my sme zas mali prisľúbené, že pokiaľ budeme mať hotový projekt česko-slovenskej ligy, tak by mal byť pilotný pre mužov. Zatiaľ však nie sme nachystaní u nás... UEFA je však na takúto súťaž, česko- slovenskú, podotýkam, že nie v iných krajinách, pripravená.“
Takto by to mohlo vyzerať...
Podľa denníka Bild 24 tímov, ktoré postúpia z kvalifikácie, rozdelia do šiestich štvorčlenných skupín. Každú skupinu by hostili dve mestá v dvoch štátoch, celkovo by teda bolo 12 dejísk v 12 rôznych krajinách. Mestá a krajiny jednej skupiny by nemali byť od seba veľmi vzdialené.
Postupovali by dvaja najlepší z každej skupiny a štyria najlepší z tretích miest. V tých istých mestách ako skupiny by sa hrali aj osemfinálové a štvrťfinálové duely. Od semifinále by vstúpila do hry trinásta organizátorská krajina, ktorá by usporiadala semifinálové a finálové duely.
UEFA zostaví kritériá, kde sa môže hrať, právo navrhnúť mestá, ktoré budú kandidovať na usporiadanie zápasov však ponechá jednotlivým národným zväzom. Rozhodujúcim parametrom bude kapacita štadiónov, minimálne 50 000 miest na sedenie. K tomu treba prirátať medzinárodné letisko a schopnosť pripraviť mimo štadióna zónu pre fanúšikov na sledovanie prenosov a zábavu.
Istanbul Turecko Türk Telekom Arena
Záhreb Chorvátsko Maksimir
Bazilej Švajčiarsko St. Jakob-Park
Rím Taliansko Olympijský štadión
Moskva Rusko Lužniki
Madrid Španielsko Santiago Bernabeu
Atény Grécko Olympijský štadión
Lisabon Portugalsko Estadio da Luz
Paríž Francúzsko Stade de France
Brusel Belgicko Štadión kráľa Baudoina
Londýn Anglicko Wembley
Berlín Nemecko Olympijský štadión
Amsterdam Holandsko Amsterdam Arena